Biskupom kozy

Autor: Maja Sliacka | 21.12.2012 o 20:30 | Karma článku: 6,88 | Prečítané:  682x

Začiatkom decembra sa v Turkane konali oslavy päťdesieteho výročia pôsobenia katolíckej cirkvi v diecéze Lodwar. Slávnostná omša trvala 6 hodín a najväčšou atrakciu dňa sa stali kozy, ako dar pre biskupov. Išlo o zastúpenie biskupov z viacerých krajín. Turkana je hraničnou oblasťou a pod diecézu patrí aj utečenecký tábor Kakuma, ktorý sa stal dočasným domovom pre vyše 104 000 utečencov z Konga, Rwandy, Somálska, Etiópie, Južného Sudánu, utekajúcimi v dôsledku ozbrojených konfliktov. Preto oslavy pokračovali konferenciou za šírenie pokoja a mieru.

Turkánsky ladený sprievod doprevádzal kozy až k biskupomTurkánsky ladený sprievod doprevádzal kozy až k biskupomM. Sliacka
Miestni ľudia do poslednej chvíle tvrdo pracovali na úprave návršia. Muži murovali, ženy nosili v miskách na hlave maltu. Diecéza má v Turkane výrazný vplyv. Keby sme chceli, môžme kritizovať jej bohatstvo, najkrajšie budovy v meste, čerpaciu stanicu a podobne.... Tiež by sa určite našli aj takí, ktorí sú proti pokresťančovaniu lokálneho obyvateľstva, vedúcemu k zmene ich tradičnej kultúry. Na druhej strane, práve vďaka pôsobeniu kresťanských misií, vzniklo v tomto tvrdom prostredí viacero škôl, vzdelávacích programov, zdravotníckych zaradení, či studní. Misionári úzko spolupracujú s rozvojovými a humanitárnymi agentúrami , vrátane Organizácie spojených národov. Ak by sme chceli kritizovať vplyv cirkvi na zmenu spoločnosti, museli by sme sa pozrieť aj do našich dejepisných kníh. Bernolákovci, štúrovci ,... formovanie nášho jazyka vznikalo za pomoci odchovancov katolíckych či evanjelických škôl, či dokonca samotných kňazov. Keďže patrili k vzdelanejšej časti národa, ovlyvňovali aj politické dianie a nevyhli sa politickým propagandám. Tak nejak vyzerali oslavy v Turkane. Záverečná reč nezabudla pripomenúť registráciu voličov v súvislosti s blížiacimi sa voľbami. Oficiálnymi jazykmi príhovorov boli angličtina a svahilčina. Ak sa niekto pokúšal ovplyvniť názory „turkančanov,“ v niektorom z kmeňových jazykov, ktorému väčšina oficiálnych predstaviteľov nerozumie – bol prerušený, aby sa zabránilo propagande. Na záver prišlo odovzdávanie darov biskupom. Už pár dní sa o tom rozprávalo, lebo každá farnosť mala so sebou priniesť kozu. Od nás z utečeneckého tábora Kakumy to nie je až taká zábava, 2 hodiny v horúčave a preplnenom aute vpratať medzi seba ešte aj živú kozu. Našťastie sa nám ju podarilo objednať na lokálnom trhu priamo v Lodware týždeň vopred. Najskôr som si pomyslela – aká sprostosť .... Ale v Turkane sú kozy pre miestnych obyvateľov veľkým, ak nie najäčším majetkom. Koza je teda pre nich vyjadrením toho, čo majú. No a po piatich hodinách strávených v tridsať stupňovej horúčave, ozaj najlepšie rozptýlenie, nielen pre miestnych. V sprievode vyfintených turkánčanov a turkánčaniek, za spevu a tanca – vedú kozu k biskupovi. Jedna vykračuje hrdo, iná sa zdráha a nie a nie ju dotiahnúť. Biskupi, plní očakávani, musia kozu prevziať, či sa im to páči alebo nie... A tri až päťtisícový zástup (nedokážem odhadnúť) s úsmevom na perách čaká na to, ako – ktorý biskup kozu prijme. Teraz som si uvedomila, že som zabudla byť „rodovo korektná“ – lebo išlo o kozu rohatú a tak to mohol byť aj cap. Tak teda, našiel sa biskup, ktorý kozu/capa pohladil, väčší odvážlivci zdvihli dokonca aj nad hlavu .... Potom ich pomocníci s kozou odcupkali na stranu. Posledné dni sa na stránkach slovenského bulváru opäť do popredia dostala kauza biskupa Bezáka. Tak ma napadlo – že keby aj u nás darovali ľudia cirkvi radšej kozy, možno by dnes nemal toľko problémov. Tunajší biskupi si takto aspoň nemajú čo závidie. Keby dostavali iné dary – jeden by dostal peniaze, druhý vajíčka a mohli by sa uraziť. Takto má každý po koze ... capovi ... A ako sa hovorí u nás na Slovensku – aj ovca ostala celá, aj vlk sýty. Pekne, spravodlivo ... Ako skončili kozy – ťažko povedať. Ale pravda je taká – že kenským národným jedlom je „nyama choma“ (pečené mäso – najmä kozacie) ... Dúfam že im odpustia všetci vegeteriáni/ky a ochrancovia či ochranárky zvierat. Predsa len – aspoň je čo do úst vložiť v tejto ťažkej oblasti.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Komu a prečo to vyhovuje?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?