Na vianoce v utečeneckom tábore

Autor: Maja Sliacka | 29.12.2012 o 15:46 | (upravené 29.12.2012 o 21:18) Karma článku: 9,34 | Prečítané:  338x

Pár dní pred vianocami sme sedeli v aute, v 35 stupňovej horúčave, na ceste do jednej školy na okraji Kakumy, opraviť solárny panel. Ja, misionár z Indie a dvaja utečenci - jeden z Konga a druhý tuším z Burundi. Keďže panel konrolovala mužská časť posádky, krátila som si čas s deťmi z Turkany. Nakoniec sa k nám pridal aj ten z Konga a pomáhal s prekladom. Mladý chalan, asi 22 ročný, rozoberal môj pobyt tu. Tak sme sa dostali k téme vianoc. Pospomínala som na to, ako to vyzerá u nás. Sneh, zima a čas strávnený v rodinnom kruhu. Nič z toho tento rok mať nebudem a tak ani neviem, že idú vianoce. Pousmial sa, odvrátil pohľad a povel: Ty zo svojou rodinou nebudeš iba jedny vianoce, ja už zrejme nikdy...

Vianočná oslava na stretnutí žien z rôznych etnických komunítVianočná oslava na stretnutí žien z rôznych etnických komunítM. Sliacka
Utečenecký tábor Kakuma sa nachádza v sevýchodnej Keni, v Turkane. Vznikol v roku 1992, keď poskytol azyl asi 20 000 mladým utečencom z Južného Sudánu. V súčasnosti je utečencov okolo 104 000, ale ich počet každý deň pribúda. Dnes asi 48% utečencov pochádza zo Somálska, 32% z Južného Sudánu, 6% z Etiópie a Konga, a zvyšok z Rvandy Burundi, Eirtrei a Ugandy. Ľudia prichádzajú z rôznych dôvodov. Jedni kvôli bezpečnostnú situáciu, iní za vzdelaním. Bola som navštíviť jednu skupinu z Južného Sudánu, keď nacvičovali vianočné divadlo. Sťažovali sa, že ich najlepší herci išli na prázdniny domov. V tej istej komunite sa objavili aj dvaja mladíci - ktorí pre istotu prišli zo svojho študijého pobytu v USA na prázdniny "domov" do Kakumy. Aj s prácou je to rôzne. Ľudia sa snažia uživiť, ako sa dá. Keďže pracovné povolenia dostanú veľmi ťažko, pracujú za minimálne odmeny. A tak rozvíjajú svoje aktivity priamo v tábore. Väčšinu obchodíkov vlastnia Somálci. Tak isto sú činní v zabezpečení lokálneho transportu na bicykloch a motorkách, spolu s ďalšími z Konga a Rwandy. A tak Kakuma pripomína skôr mestečko, ako utečenecký tábor. Len vianočná atmosféra chýba. Vianočnú večeru som strávila v skupine misionárov a misionárok, ktorí ako jedni z mála oslavujú sviatky v tábore. V poličke už ležalia prvé vianočné darčeky. Každý sa ma pýta na našu zimu. Aj misionári, u ktorých bývam. Jednej etiópskej žienke dali upliesť také hrubé šály, že mi zaberu polovicu kufra. Cestou na večeru už vidno prvé oslavyv Kakume. Veľká skupina ľudí len tak postáva a zraví nás. Cez cestu prechádzajú 2 ženy a nesú obrovský sud, plný "ćangy" - čo je lokálne vyrábaný, nie veľmi bezpčený alkohol. Trošku som ľutovala, že sa z bezpečnostných dôvodov nemôžem zúčastniť poriadnej lokálnej oslavy. Z toho istého dôvodu sa aj "polnočná" omša konala o pol šiestej podvečer. Tak som prijala aspoň pozvanie "na Štefana", od môjho kamaráta z Konga. Prišla som do asi najrušnejšej časti tábora. Prešli sme popri biliardových herniach, etiópskej reštaurácii a sadli do baru. Doteraz som ani netušíla, že tu také niečo existuje. V kúte bežia správy na obrovskej telke a za zamrežovaným pultom je celkom slušný výber. Pivo, Redds, Smirnoff a neodmysliteľná sóda - ako sa rovnomenne označujú všetky produkty z Coca - Coly. Slamkou poťahujeme "sódu" a chalan rozpráva o živote v Kongu. Pochádza zo strednej vrstvy. Otec, pôvodom z Rvandy, ho každý deň vozieval do školy autom. Sľubil mu, že ak dobre doštuduje strednú školu, pošle na ho na univerzitu do Francúzska. Chalan mal pred sebou tento sen o Francúzsku a robil všeto preto, aby sa naplnil. Potom prišli nepokoje. Kvôli pôvodu jeho otca, vtrhli do ich domu vojaci. Prišli ho zabiť. Chalanovi sa podarilo ujsť von oknom. Vtedy videl svoju rodinu naposledy. Mal asi 19 rokov, keď prišiel do utečeneckého tábora, Sám, zmätený zo života a z toho kam vlastne patrí. Nenapadlo mu nič lepšie, ako zaháňať smútok dostupnými drogami. V Kakume sa človek veľmi ľahko dostane k marihuane a pri nej na pár mesiacov skončil. Mal rok pred ukončením strednej školy, stratil rodinu, sen o francúzskej univerzite sa rozlynul. V tábore si spravil v učňovskom stredisku kurz automechanika. Dnes si privirába opravou áut. Za opravu dostane cca 500 KSH (asi 5 EUR) - nie je to každý deň, ale aspoň si môže čo - to dovoliť. Aj deň pred vianocami si zarobil a doniesol mi vianočný darček. Z bezpečnostných dôvodom som si nezobrala veľa peňazí so sebou. Nerátala som s návštevou Baru - a tak dopláca zvyšok za nápoje. Odchádzame pozrieť na malú oslavu v ich komunite, kde sa opäť podáva "soda". Vianočné oslavy v Kakume pokračujú, každý deň má niektorá komunita popoludnie plné tanca, divadelných predstavení a tradičných spevov. Aj dnes som sa chystala na jednu z nich. Žiaľ, spustil sa lejak. Hovorí sa, že dážď je v tejto púštnej oblasti požehnaním. Škoda len, že sa brodíme v bahne, hlinené domčeky sa rozpadávajú a keď vidím mláky plné komárov, začínam si želať nech je opäť teplo. Aj keď zasnežené fotky zo Slovenska mi pripomínajú vianočnú atmosféru viac.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?