Denník z Ukrajiny

Autor: Maja Sliacka | 24.8.2014 o 23:00 | (upravené 25.8.2014 o 21:49) Karma článku: 8,46 | Prečítané:  1444x

Od začiatku konfliktu na Ukrajine som tu už druhý krát. Ako koordinátorka humanitárnej pomoci neziskovej organizácie ADRA som prvý  krát prišla po tom, čo Rusko obsadilo Krym. Ľudia zrazu nevedeli kam patria. Čo bude s nimi. Začali utekať do iných miest. Chýbal zákon, ktorý by upravoval status vysídlenca. Koncom apríla 2014 začali registrácie vysídlencov aspoň v jednotlivých mestách. Bolo ich zaregistrovaných do 6000. Prevažne v Kyjeve a Lvive. Neexistoval plán, kam ľudia pôjdu. Všetci dúfali, že situácia sa ukľudní. Vláda sa pripravovala na prezidentské voľby, keďže pôvodný prezident z krajiny ušiel. Iba Majdan bol kľudnejší a demonštranti sa postupne vytrácali. Vysídlenci bývali prechodne v sanatóriách alebo letných táboroch, prípadne u svojich príbuzných, či známych.   V deň, keď som odchádzala z Ukrajiny, v novinách prebehla správa, že pro-ruskí separatisti obsadili vládne budovy v Slavjansku, na východe krajiny, a ja som vedela, že problém iba začal. 

Prešli 3 mesiace a som na Ukrajine znovu. Ukrajina má podľa posledných štatistík 155 800 vysídlených ľudí a okolo 188 000 utieklo hľadať pomoc v Rusku. Viac ako 2100 ľudí zomrelo, vrátane 20 detí a okolo 5 000 ľudí bolo zranených. A vojna stále nekončí. Stovky domov je poškodených a na mnohých miestach chýbajú základné potreby. Ľudia prosia o pomoc s jedlom, vodou a bývaním.

Najviac potrieb je na východe krajiny, no do miest, kde prebiehajú boje je nebezpečné vojsť, aj z neho odísť. Z mojimi kolegami z ADRA Ukrajina sme odišli monitorovať situáciu na pár dní aspoň do oslobodených miest.

Cestou stretávam obrnené vozidlá, check-pointy s ozbrojenými vojakmi a tankami.  A jedným z prvých miest, ktoré som navštívila na východe, je práve Slavjansk. Mesto je už oslobodené a čiastočne vyčistené. Barikády zmizli.

Prechádzame štvťou, ktorú nazývajú "mesto mŕtvych". V rozbombardovaných domoch prišlo o život viacero ľudí. V inej časti mesta je rozstrieľaná celá radová zástavba domov.  

Navštívili sme Oľgu Nikolajevnu. Babičku, ktorá má obrovskú dieru v streche a celý dom poškodený. Rozpráva nám svoj príbeh o tom, ako sedela v kuchyni, čítala a popri tom robila pirohy. A to ju zachránilo. Kuchyňa je totiž hneď vedľa vchodových dverí a bola jediným miestom, ktoré bomba padajúca na jej dom, nezasiahla. 

Slovjansk sa pomaly spamätáva a život sa vracia do normálu. Pri odchode z mesta prechádzame popri pláži plnej ľudí, ktorí si môžu užívať leto.

Kramatorsk, naša ďalšia zastávka má tiež kopu poškodených budov. V jedenej z nich sme stretli mladú dievčinu Soňu. Keď začali nepokoje, pracovala v lekárni. Mama ju volala, aby s manželom prišla za ňou do Kyjeva, ale Soňa sa bála straty práce. Deň predtým, ako zatvorili lekáreň, nakoniec odišla. O tri dni začali v Kramatorsku boje.

Po oslobodení Kramatorsku sa Soňa spolu s manželom vrátili domov. Ich byt bol rozstrieľaný, ale našťastie použiteľný. Guľky preleteli aj ich skriňou. Poškodili oblečenie, vrátane svadobného obleku jej manžela, ktorý nám darovala ako suvenír. 

Naša ďalšia cesta smerovala viac na juh. Do Mariupoľu. Zrazu sme zastali na okraji cesty. Koordinátori ADRA pomoci, ktorí nás sprevádzajú, sa museli nadýchať čerstvého vzduchu. Ich známi im práve volali z Donecka. Sedia v podzemí a vonku sa bombarduje. Ich budova sa otriasla a počuli rozbíjanie okien.  Hovoria, že v Donecku sa teraz bombarduje celé dni. Začína sa o piatej hodine ráno a pokračuje sa ďalšou vlnou aj o desiatej hodine večer.

Po prechodu jedného z check- pointu  mi moji kolegovia oznamujú, že sme v zóne separatistov. Asi 30 km pred Doneckom sa naši sprievodcovia od nás odpájajú. Smerujú na Doneck, kde budú pokračovať v distribuovaní jedla, ako aj s evakuáciou ľudí, a hlavne detí.

Počas dňa nás kontaktuje UNICEF. Robili prieskum potrieb v okolí Mariupoľu a posielajú nás skontrolovať niektoré kempy, v ktorých bude s pomocou ADRA distribuovať hygienické pomôcky a pomôže vylepšiť infraštruktúru, hlavne sprchy a záchody.

V Mariupole teda stretávame ľudí, ktorí utiekli z Donecka.  Prvý tábor je menší. Jeden z členov adventistickej cirkvi poskytol priestory a okolo 20 vysídlencov tu trávi svoj čas a dúfa, že sa čoskoro vrátia domov. S jedlom im pomáhajú ľudia v okolí. Rozdali sme deťom balíčky s hračkami, cukríkmi a hygienickými pomôckami, ktoré sme viezli v aute. Malé dievčatko nám hovorí, že má dnes narodeniny. Rodičia sa trošku aj usmievajú. Ich deti vždy chceli prísť k moru. Teraz sa na more dívajú každý deň, ale radšej by išli domov. 

Posledným miestom, ktoré sme navštívili je kemp Avtomobilis v Novej Julte. Prechádzame popri prímorskej pláži a vonku je takmer 40 stupňov. Prídeme na miesto, kde sa na nás  vyhrnie kŕdeľ detí. V tomto tábore je okolo 260 ľudí, z nich takmer 90 detí. Asi 20 z nich ešte nedovŕšilo ani 3 roky. Preto jedna z prvých vecí o ktorú nás prosia, je detská výživa.

Kemp chátra. Podmienky sú veľmi skromné. Toaleta, na spôsob latríny smrdí a bolo by ju potrebné vyčistiť. Sprchy sú takmer nefunkčné. Dostali našťastie aspoň nádrže na pitnú vodu, ktoré sa dopĺňajú podľa potreby. Inak je všetkého nedostatok. A to čo dostanú, snažia sa skromne porozdeľovať. Chýba im prací prášok, šampóny, plyn na varenie jedla. Nemajú ani elektrinu, nemajú chladničku, decká výživa je v teple a deti majú hnačky. Život vedľa pláži by hneď vymenili za svoj pôvodný domov. 

ADRA v poslupráci s UNICEFOM hneď v ten istý deň začali s prepravou hygienických balíčkov do Mariupoľu. Do 3 dní prišla zásielka s pomocou aspoň do tohto tábora.

My sa vraciame naspäť do Kyjeva. Cesta nám trvá takmer 12 hodín. Po zničených cestách, pomedzi „check poity“. Nad mestom jedna z dominánt Kyjeva, oblúk Rusko – Ukrajinského priateľstva.

A v Kyjeve nie je čas poriadne ani sa vyspať. Pokračujeme v plánovaní pomoci, zdieľaní informácií z východu ostatnými organizáciami a vysielame jedlo, hygienické balíčky na miesta na východe, ale aj vysídlencom v okolí Kyjeva. Telefón stále zvoní a moji ukrajinskí kolegovia z miestnej ADRA zaznamenávajú všetky potreby, ktoré prichádzajú od našich koordinátorov, z miestnych vlád, od zastúpení Organizácie spojených národov, ako aj od ľudí samotných.

ADRA  tiež vedie databázu ľudí, ktorí sú ochotní na krátky čas poskytnúť náhradné bývanie. Ľudia sú vysídlení po celej Ukrajine.

A podľa diskusií na koordinačných mítingoch, zmena zrejme tak skoro nepríde. Čaká nás ešte väčší problém. Väčšina táborov a zariadení, kde sa vysídlenci nachádzajú nemá kúrenie. Leto skončí rýchlo a vystrieda ho zima. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Komu a prečo to vyhovuje?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?